Pohľad na
Maltu z okna lietadla ma prekvapil. Nečakala som toľko zelene a myslela som si
tiež, že bude menšia.... hops, tak to bola ešte len Sicília. O pár minút sme už
naozaj pristávali na Malte a ja som nevidela nič iné, len jednu malú, nažltlú, kamennú
dosku.
Malťania si doma
prírodu neužijú. Malťanka Elena sa ma s detským očakávaním v očiach
dospelej ženy opýtala, či o rok, keď príde na Slovensko, bude môcť ísť do
lesa. S radosťou som jej to sľúbila, aj keď som mala asi taký pohľad ako
Malťania keď sme ich hneď po príchode žiadali aby nás čo najskôr zaviedli k
moru.
V júli 2010
som sa stala spolu s ešte niekoľkými mladými eRkármi účastníčkou mládežníckej
výmeny slovenského eRka a maltskej organizácie ZAK. Keďže sa blíži dovolenková
sezóna a možno ktorési KANča plánuje odchytiť nejaký ten last minute, oprášila
som spomienky a svoj starý smečkársky blog a chcem sa s vami
aspoň v skratke podeliť o svoje zážitky z týždenného pobytu na Malte.
Táto krajinka ma očarila svojou
uzavretosťou a srdečnými vzťahmi obyvateľov k sebe samým, aj k nám –
cudzincom z kontinentu. Hoci mi tam veľmi chýbali naše kopce a príroda
všeobecne, Malta svojim návštevníkom má čo ponúknuť. Na 7 dní určite.
Čo bolo na Malte zaujímavé? - názvy budov.
Každý dom má svoje meno. Vila Harmony, Serenity, Monte Casino a rôzne ženské
mená sú zamurované vedľa vchodových dverí, často spolu so soškami Matky Božej,
či celej Svätej rodiny. Nie sú to mená vlastníkov domu, ale mená dané domu
samému. Myslím, že to bol Antonio, ktorý nás vtipne informoval o tom, aký je
rozdiel medzi maltskými mestami a mestami v iných krajinách. Tak napríklad na
Slovensku začiatok i koniec mesta označujú tabule vzdialené od seba aspoň
niekoľko desiatok metrov, zatiaľ čo na Malte označuje hranicu medzi dvomi
mestami jeden strom. Naozaj, Malta je taká malá krajina, že sa vám môže veľmi
ľahko stať, že sa budete nachádzať v dvoch mestách súčasne. Skúste si
na takomto území postaviť dom a vyhnúť sa administratívnym problémom J.
Riešenie dopravy na Malte je nemenej
zaujímavé. Kdekoľvek sa chcete dostať a nemáte vlastný dopravný prostriedok, na
dopravu slúžia žlté autobusy. Hoci by ste sa chceli odviezť do konkrétneho
mesta a nežijete v hlavnom meste, autobus vás odvezie najskôr tam – do Valetty,
v ktorej môžete prestúpiť na autobus smerujúci do vášho cieľa. Predstavte si,
že by ste chceli cestovať z Banskej Bystrice do Popradu, no museli by ste ísť
najskôr do Bratislavy. Absurdné, však? Na Malte to nie je veľký problém, keďže
má 316 km2 a najdlhší prierez Maltou má len 27 km.
Oficiálnych obyvateľov Malty je okolo
400 000, avšak tento malý ostrovný štát má v súčasnosti veľký problém s
príchodom afrických obyvateľov, ktorí sa nelegálne vyloďujú, väčšinou bez
akýchkoľvek dokladov a majetku. Pred dvomi rokmi sa podľa slov našich priateľov
každý deň počas leta na pobreží Malty vylodilo priemerne 200 afrických
černochov. Väčšina z nich zaplatí za cestu do Európy celým svojím majetkom.
Malta je bezradná pretože zatiaľ na zastavenie príchodu týchto utečencov
nenašla riešenie a s týmto problémom im nedokáže pomôcť ani Európska únia. Pre
maltskú kultúru je to veľký problém, pretože sa nezriedka stáva, že sa ocitnete
v autobuse v ktorom je jediný beloch - vy. Všetci sa obávajú, že
ostrov bude čoskoro „viac čierny ako biely“ a že sa vo svojej domovine Malťania
začnú cítiť ako cudzinci. Vzhľadom na veľkosť maltského ostrova a počet
obyvateľov je to naozaj veľký problém.
Teraz trochu k jedlu. Poznáte Kinnie? Je to tmavý nealkoholický nápoj, ktorý sa svojou zaužívanosťou dá prirovnať k našej kultúre pitia Kofoly. Chutí zaujímavo - asi ako ušný maz s bublinkami. Znie to pejoratívne, no nič prirovnateľnejšie som nenašla. Je bublinkavý a horký. Na Malte varia chutne. Častá je zelenina, syry, ryby,.. pripomínalo mi to trochu taliansku kuchyňu, no vraj je šmrncnutá aj Gréckom, Francúzskom, Anglickom a arabskou kultúrou. Malťania si robia večerné pikniky na pobreží, pri ktorých nechýbajú plastové stoly a stoličky, lampáše a samozrejme chutné jedlo a víno... romantika.
Ešte spomeniem festy. Počas letných
mesiacov každý víkend oslavuje niektoré mesto svojho svätého patróna spôsobom
festy. Kostol v meste je vysvetielkovaný ako americké domy na Vianoce a dlho do
noci je otvorený pre návštevníkov. Obyvatelia mesta z okien vyhadzujú malé
papieriky a robia neskutočný neporiadok, oslavujú - žiaľ myslím, že je to pre
nich skôr kultúrna udalosť ako náboženská slávnosť. Festu uzatvára veľkolepý
ohňostroj, ktorého popolné zvyšky mne a asi všetkým prítomným Slovákom viackrát
popadali do očí. Nie ktovie čo.
Keď sa budete chystať na návštevu
Malty, musíte si kúpiť adaptér do zásuvky- inak váš mobil či notebook zostane
vybitý. Keďže Malta bola anglickou kolóniou, okrem červených telefónnych búdiek
tam majú aj tento druh odlišnosti. Tiež neodporúčam jesť zmrzlinu ktorej cena
je niekedy aj 10násobkom tej našej a veru pokiaľ nie ste zberateľom zmrzlinovej
chuti o nič zaujímavé neprídete. Nezabudnite, že voda z vodovodu na Malte v
žiadnom prípade nie je pitná (aj keď ma Elena opravila, že to tak nie je –
trvám na tom, skúste si obliznúť ruku po sprchovaní) a že zakladať na pláži vatru a púšťať papierové lodičky na more
je prísne zakázané. A nezabudnite si užiť maltský pokoj!
Diana Slováčiková