KAN Trnava
Dnes je to 65 rokov, čo sa 25. februára 1948 ujala moci
v Československu Komunistická strana. A ako málo k tomu stačilo.
Nie, na tomto mieste nenájdete analýzu konkrétnych krokov vtedajšieho ZSSR,
predstaviteľov Strany, Beneša či Zboru povereníkov. O týchto krokoch a
„operáciách“ sa dočítate v učebniciach dejepisu.
O inom chcem.
O tom, ako zopár statočných dokázalo prekonať veľké
zlo. Ako skutočná viera zachránila životy mnohých a pomohla národu
a ako málo si pamätáme.
Na to, aby komunisti prebrali moc nebolo potrebné veľa,
okrem vyhratej vojny (čo je historický fakt) im pomohlo aj zopár ľudských (kolektívnych
i individuálnych) zlyhaní, ktoré sa akosi v pravidelnej perióde
opakujú.
Strach zo slobody – zápas o slobodu neskončil
posledným výstrelom vojny, tam práve začal a stále pokračuje. Lebo sloboda
znamená možnosť hlásať i bludy. Bludy, ktoré chceme počuť, v ktorých hľadáme
utešenie, ktoré keď nenájdu uši a srdce do ktorých sa vryjú zaniknú.
Strach z utrpenia – všetko dobré a krásne sa
rodí v pote a slzách človeka, rodiny, národa. Túžba po ľahkom živote,
pre ktorý človek nemusí nič obetovať bola vždy klamstvom.
Vyhorenie viery – je tragédiou ak Katolícky kňaz vozí
židov do koncentračných táborov. Je smútkom a hanbou generácie, ak nie je
schopná priznať, že dôstojnosť človeka je na prvom mieste, pred majetkom, že
viera nie je naviazaná na jedného Kňaza a pár mocných, že viera je viac
ako len priestor a čas. Tá skutočná viera. Tá mala odmietnuť Kňaza aj
Hviezdu.
Strata zodpovednosti – otázka zodpovednosti jednotlivca,
za seba, za suseda, spoločnosť je v priamej úmere k stavu samotnej
spoločnosti. Vtedy aj dnes.
Strach z ťažkej a poctivej práce – boli to
lacné sľuby a zbabelosť, ktoré mnohých stáli dedičstvá generácií.
A tých PÁR STATOČNÝCH – slobodných v pravde -
verili, bojovali a trpeli. Bol to opak národa, ktorý prijal klamstvo. Opak
doby, ktorá retušovala pánov s baranicami. Pár, ktorí boli neviditeľní a
predsa zachránili mnohých.
A mnoho iného.
Iste, nie sú to tie nepriestrelné argumenty, ani
náboženské pravdy. Len pár poznámok.
Aby som nezabudol.
Aby sa nezabudlo.
Juraj Šeliga
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára